Mnohé objekty vzhľadom na svoj charakter alebo členenie vyžadujú ochranu aj svojich exteriérových častí. Dôvodom môže byť to, že sa priamo v exteriéri nachádza určitý dôležitý majetok alebo to, že potenciálne narušenie interiéru môže byť natoľko devastačné, že identifikovaním páchateľa ešte pred samotným narušením interiéru sa získa drahocenný čas na príchod strážnej služby či zásahovej jednotky. Mnoho spoločností sa mylne domnieva, že ak objekt pokryjú kamerovým systémom, zabezpečia dostatočnú ochranu týchto priestorov. Ak sa však jedná len o pasívny kamerový systém, bez dodatočnej detekčnej technológie, je identifikácia potenciálne nebezpečnej situácie viac menej náhodná. A to aj v prípadoch, keď existuje dedikovaný personál, ktorý by mal nepretržite sledovať dianie na kamerách. Práve tu prichádza do úvahy vhodná detekčná technológia, ktorá dokáže okamžite identifikovať podozrivé situácie, upozorniť obsluhu, vďaka čomu môže obsluha bezodkladne zasiahnuť. Využitím tejto technológie je možné využívať personál iba v prípadoch, keď je to skutočne nevyhnutné, čo prináša významné finančné úspory.
Detektory pohybu môžeme definovať ako elektronické zariadenia, ktoré reagujú na zmenu fyzikálnych javov, ktorú spôsobuje osoba, pohybujúca sa v chránenej zóne. Detektory zaznamenajú túto zmenu, vyhodnotia ju a následne ju prenášajú ako poplachovú informáciu.
Na trhu existuje veľké množstvo technológií, pričom každá z nich funguje na inom princípe a má svoje výhody, no pochopiteľne aj svoje obmedzenia. Každá aplikácia si preto vyžaduje potrebnú analýzu, aby sa zvolila tá najvhodnejšia technológia pre daný prípad. V prvom rade je potrebné definovať potrebu a cieľ tohto riešenia. V ďalšej fáze je nevyhnutné zadefinovať si existujúce podmienky, režim a možnosti konkrétneho objektu (napr. veľkosť chráneného priestoru, perimeter, svetelné podmienky, vplyv počasia, internet, fyzická prístupnosť, robustnosť, možnosti verifikácie a klasifikácie alarmov a v neposlednom rade rozpočet zákazníka).
V nasledovnom článku sa pozrieme na to aké technológie je možné použiť na detekciu neoprávneného pohybu osoby v exteriérových častiach objektu.
- PIR (Passive Infrared) detektory a infrčervené závory (infrared beams)
- Mikrovlnné senzory
- Radar (RAdio Detection And Ranging)
- LiDAR (Light Detection and Ranging)
- Termálne kamery
- Videoanalýza a analytické kamery
- Ultrazvukové senzory a technológie
- Senzory optického vlákna
Infrčervené senzory
Princíp fungovania PIR detektorov je založený na detekcii rozdielu teplôt medzi okolím a pohybujúcimi sa objektmi. Každý objekt emituje infračervené žiarenie v závislosti od svojej teploty.
Najčastejšie používanými infračervenými detektormi v oblasti bezpečnosti sú PIR detektory a infraprepony (infrabarierové detektory). Tieto dva typy detektorov majú široké uplatnenie a sú efektívne pri detekcii pohybu a prítomnosti objektov v rôznych prostrediach.
PIR detektory obsahujú dva termálne senzory usporiadané tak, aby sa vzájomne vyvažovali. Keď pohybujúci sa objekt prechádza cez ich detekčné pole, mení sa teplota, čo vedie k nerovnováhe medzi senzormi. Táto nerovnováha sa zaznamená a interpretuje ako pohyb.
Jednou z výhod PIR detektorov je, že pracujú s pasívnym snímaním, čo znamená, že nevyžadujú vlastné vysielanie infračerveného žiarenia. Taktiež sú citlivé iba na teplotné zmeny, čo znižuje pravdepodobnosť falošných poplachov spôsobených inými faktormi, ako je svetlo alebo šum.
Infrabariéra (známa aj ako infraprepona alebo infrared beam) je typ infračerveného detektoru, ktorý sa používa na detekciu prechodu objektu cez určenú čiaru alebo oblasť. Na rozdiel od PIR detektorov, ktoré detegujú pohyb objektu v celom ich detekčnom poli, infrabariéra vytvára neviditeľný infračervený lúč, ktorý je prerušený, keď objekt prechádza cez neho. Infrabarieru je možné nastaviť na rôzne vzdialenosti a výšky, čím umožňuje vytvorenie virtuálnej bariéry alebo prekážky. Sú dostupné rôzne veľkosti infrabarier, od krátkych rozsahov používaných napríklad na dverách a oknách, až po dlhšie rozsahy vhodné pre veľké areály. Infrabarierové detektory majú rôzne aplikácie v bezpečnostných systémoch a automatizácii. Používajú sa na detekciu prechodu cez dvere, okná alebo iné vstupy, ako aj na ochranu obvodov alebo určitých oblastí. Sú tiež široko používané v automatizovaných bránach, garážových dverách a podobných aplikáciách, kde sa vyžaduje detekcia pohybu alebo prítomnosti objektu.
Pri voľbe infračervených senzorov ako detekčnej technológie je dôležité mať na pamäti, že tieto senzory reagujú na teplotné rozdiely vo svojom okolí. To znamená, že existuje množstvo faktorov, ktoré môžu spôsobovať falošné alarmy. Medzi tieto faktory patria teplotné zmeny, prítomnosť zvierat, hmyzu, silný vietor, hustá hmla, dážď alebo aj pohyb vegetácie. Preto je dôležité zhodnotiť prostredie, v ktorom budú senzory použité, a zvážiť prípadné vplyvy týchto faktorov na spoľahlivosť detekčného systému. Správna konfigurácia a umiestnenie senzorov môžu minimalizovať riziko falošných poplachov a zabezpečiť spoľahlivú ochranu objektu.
Mikrovlnné detekčné technológie
Mikrovlnné senzory, využívajú mikrovlnné signály na detekciu pohybu a prítomnosti objektov. Tieto senzory emitujú mikrovlnné signály a merajú odrazené signály, ktoré sa menia v závislosti od pohybu objektov v dosahu senzora. Tieto detektory pohybu sú obzvlášť účinné pri detekcii pohybu v rôznych prostrediach, vrátane tých s prekážkami ako steny, dvere a okná.
Okrem senzorov poznáme aj mikrovlnné bariéry, ktoré sú vytvorené pármi senzorov, vysielačom a prijímačom. Vysielač vysiela mikrovlnné signály a prijímač zachytáva odrazené signály. Keď je signál medzi vysielačom a prijímačom prerušený, senzor vyhodnocuje toto prerušenie ako detekciu pohybu. Mikrovlnné bariéry sú často využívané na zabezpečenie okien, dverí a obvodov.
Mikrovlnné detekčné technológie majú obmedzenejší dosah a sú obvykle vhodné pre aplikácie, kde je potrebné detekovať pohyb a prítomnosť objektov v blízkosti senzora. Majú menšiu pokrývaciu oblasť a často sa používajú v interiérových prostrediach alebo na malých vonkajších plochách.
RADAR (RAdio Detection And Ranging)
Radarové senzory fungujú na princípe vysielania krátkych pulzov rádiového signálu a zachytávania ich odrazu od objektov. Merajú čas potrebný na návrat odrazeného signálu, čo umožňuje určiť vzdialenosť od objektu. Taktiež sledujú frekvenčný posun odrazeného signálu, čo poskytuje informácie o rýchlosti objektu. Na základe týchto údajov môže radar identifikovať pohybujúce sa objekty a zaznamenať ich polohu, rýchlosť a smer.
Ich výhodou je schopnosť detekovať objekty aj za zhoršených podmienok, ako sú hmla, dym, prach alebo tma, čo ich robí užitočnými vo viacerých prostrediach a situáciách.
Radar, v porovnaní s mikrovlnnými senzormi má zvyčajne väčší dosah a vyššiu pokrývaciu oblasť. Je schopný detekovať objekty na väčšej vzdialenosti a je vhodný pre väčšie vonkajšie priestory, ako sú parkoviská, areály alebo okolie budov.
LiDAR (Light Detection and Ranging)
Táto technológia využíva laserové lúče na meranie vzdialenosti od objektov a tvorbu ich presných trojrozmerných modelov. LiDAR senzory vysielajú laserové impulzy a následne zachytávajú ich odrazy od povrchov. Zmeny v odrazoch sa používajú na detekciu pohybu objektov. LiDAR môže poskytnúť presné informácie o polohe, tvare a pohybe objektov v reálnom čase, čo je veľmi užitočné pri detekcii intrúzie a monitorovaní priestorov.
Hoci LiDAR a radar majú rôzne princípy merania, obidve technológie pracujú s elektromagnetickými vlnami na detekciu objektov a meranie ich vlastností.
Duálne senzory
Duálne detektory (známe tiež ako duálne technológie) sú bezpečnostné detektory, ktoré kombinujú viac ako jednu technológiu alebo senzor pre spoľahlivejšiu detekciu a minimalizáciu falošných poplachov. Tieto detektory využívajú kombináciu rôznych detekčných metód, čím vytvárajú výkonnejšie a presnejšie systémy na monitorovanie pohybu a zabezpečenie priestorov.
Typicky duálne pohybové senzory kombinujú infracervenú (PIR) technológiu s mikrovlnnou technológiou. Infracervený senzor je citlivý na zmenu teploty v jeho okolí, zatiaľ čo mikrovlnný senzor vysiela mikrovlnné signály a meria ich odrazy od objektov. Kombinácia týchto dvoch technológií umožňuje senzoru vytvoriť spoľahlivejšiu detekciu pohybu tým, že potvrdzuje prítomnosť pohybu na základe zmien v teplote a odrazoch mikrovĺn.
Duálne pohybové senzory sú často používané v bezpečnostných systémoch na detekciu pohybu a elimináciu falošných poplachov spôsobených okolitým prostredím, ako sú napríklad vibrácie, vzduchové prúdy alebo svetelné zmeny. Kombinácia dvoch detekčných technológií zvyšuje spoľahlivosť detekcie a znižuje počet falošných poplachov.
Ultrazvukové senzory
Tieto senzory vysielať ultrazvukové vlny a merajú ich odrazy. Keď sa objekt pohybuje v detekčnom poli, mení sa odrazový čas a senzor zaznamená pohyb. Ultrazvukové senzory sa často používajú na monitorovanie vnútorných priestorov, ako sú miestnosti alebo kancelárie.
Analytické kamery
Tieto systémy využívajú videokamery a softvérové algoritmy na analýzu obrazu. Sledujú pohyb v scéne a vyhodnocujú rôzne parametre, ako sú veľkosť, rýchlosť a smer pohybu. Ak sa deteguje nezvyčajný pohyb alebo intrúzia, systém môže vygenerovať poplach.
Viac o analytických kamerách sme sa venovali v samostatnom článku .
Termokamery
Táto technológia využíva infračervené žiarenie na zachytenie tepelného vyžarovania objektov a ich premien na obraz. Kamery na báze tepelných senzorov sú schopné detekovať tepelné rozdiely medzi objektmi a okolím, a tým identifikovať pohybujúce sa osoby alebo zvieratá aj za zhoršených svetelných podmienok. Tepelná technológia je efektívna pri detekcii skrytých osôb alebo pri monitorovaní rozsiahlych oblastí s minimálnymi falošnými poplachmi spôsobenými napríklad vegetáciou alebo svetelnými reflexmi.
Vláknový optický senzor
Fiber optic senzor (vláknový optický senzor) je senzorový systém, ktorý využíva vláknovú optiku na detekciu a meranie rôznych fyzikálnych veličín, ako je teplota, tlak, deformácia, vibrácia a ďalšie. Tieto senzory pracujú na základe princípov, ktoré využívajú vlastnosti svetla a jeho interakciu s optickým vláknom. Sú zložené z optického vlákna, ktoré slúži ako prenosový médiun pre svetelné signály, a senzorového prvku umiestneného na konci vlákna, ktorý reaguje na zmenu sledovanej veličiny.
Fiber optic senzory majú výhody ako malé rozmery, odolnosť voči elektromagnetickým rušeniam a možnosť merania na veľké vzdialenosti. Vďaka svojej všestrannosti a presnosti sú často používané v rôznych odvetviach vrátane priemyslu, biomedicíny, telekomunikácií a vedeckého výskumu.